Letný hudobný festival ARTIS
Dagmar Duždová: „Umenie dokáže človeka zasiahnuť.“

Soren Kierkegaard, dánsky spisovateľ, filozof a teológ, napísal: „Hudba, tak ako čas, sa meria, ale je nezmerateľná, skladá sa, ale je nerozložiteľná.” Pri najhrubšom filozofickom priblížení možno podľa Kierkegaarda rozlíšiť tri štádiá existencie: estetickú, etickú a náboženskú. Filozof William James porovnal duchovný zážitok s „účinkom veľkého orchestra, keď sa všetky jednotlivé noty rozpustia do úžasnej harmónie”.
Tieto citáty hovoria o okamžitom a pohlcujúcom účinku hudby, o naplnení hudbou. Hudba stimuluje neoddeliteľné súčasti človeka — ducha, telo, emócie. Je holistickým, teda celostným, úplným, totálnym zážitkom.

Takéto zážitky v letných mesiacoch v Prešove prináša už siedmy ročník hudobného festivalu ARTIS, ktorého zakladateľkou je Prešovčanka Dagmar Duždová, v súčasnosti pedagogička a korepetítorka na košickom konzervatóriu. Túto dámu hudobný svet dobre pozná, keďže bola korepetítorkou na Royal Scottish Academy of Music v Glasgowe, päť rokov pracovala ako hudobná riaditeľka koncertnej a opernej spoločnosti „OperaM” v Južnej Kórei a na konte má mnoho koncertných turné po Európe a Ázii.

Nuž a ľuďom hladným po kráse ponúka možnosť oddýchnuť si a občerstviť sa hudbou, podčiarknutou nádhernými chrámovými priestormi.

Dagmar, ako sa Prešovčanka ocitne na hudobnej scéne v Južnej Kórei?
Po štúdiách som sprevádzala na koncerte jedného svojho spolužiaka, operného speváka z Royal Academy v Glasgowe, a namiesto honoráru som dostala trojmesačný pobyt. Na tom koncerte však nastal môj životný zlom, pretože naň prišlo množstvo profesionálnych hudobníkov, jeho bývalých pedagógov a fanúšikov – vypočuť si, čo sa v Európe naučil. Ľudia blahoželali nielen jemu, ale aj mne, a hneď som ako klaviristka dostávala ponuky. Takto nečakane som v Kórei ostala päť rokov a angažmány by boli trvali aj naďalej, ale Európa mi už veľmi chýbala.

Ako je to s chrámovou hudbou v Južnej Kórei? Má Európan možnosť počuť ju aj v kostoloch alebo len na koncertoch?
Európan by predpokladal, že hlavným náboženstvom v Kórei je budhizmus, ale nie je to pravda, najviac je tam protestantov, a kostol v centre Soulu má kapacitu pre 12. tisíc ľudí. V nedeľu sa služby Božie vysielajú do ďalších filiálok i v iných mestách. Protestantská cirkev je v Kórei hlboko zakorenená, má aj svoje univerzity. Klasická hudba sa v miestnych kostoloch veľmi pestuje. Na bohoslužbách sa nepodieľajú iba amatéri, ale aj profesionáli. Každý kostol najmä na Veľkú noc a Vianoce, ale tiež počas roka, pripravuje hudbu až koncertného charakteru na vysokej úrovni a aj ja sama som často v evanjelických kostoloch vystupovala. Takto sa šírilo aj moje meno, nepotrebovala som nikomu dávať vizitku, šlo to samé. V Kórei si totiž európskych umelcov vážia a považujú nás za záruku určitej kvality, keďže pochádzame z kontinentu, kde sa klasická hudba zrodila. Často si myslia, že hudbu vieme predviesť lepšie ako oni, čo však už nie je vždy pravda.

To si veľakrát myslíme my o nich, veď mnoho vynikajúcich klaviristov pochádza z Ázie.
Áno, a mnohí muzikanti z Ázie v Európe aj študujú. Tým, že prídu napríklad do Viedne, zdroja klasickej hudby, svojou snaživosťou sa dostanú veľmi ďaleko. Ako ľudia sme rovnakí, rovnako cítime, rovnako ľúbime a všetko sa môžeme naučiť. Jazyk aj hudbu.

Európa vám teda chýbala a rozhodli ste sa pokračovať nielen v kariére klaviristky. Cítite potrebu hudbu tiež vyučovať a sprostredkovať krásne zážitky ľuďom na východe Slovenska, preto vznikol letný festival ARTIS.
Letné festivaly majú svoju špeciálnu atmosféru práve tým, že majú pôsobiť uvoľňujúco a relaxačné. Na to sú vhodné priestory, do ktorých človek bežne nevkročí, a patria medzi ne aj synagógy a kostoly. Okrem krásneho dizajnu majú výbornú akustiku, a preto poslucháčom ponúkajú znásobený zážitok.

Vnímate prostredie, v ktorom hráte? V Barcelone v Palau de la Música Catalana je koncertná sála so skleneným stropom a sochami hudobných múz. Je taká nádherná, že muzikanti sa vraj musia veľmi sústrediť na to, aby ich to neuchvátilo a nebolo im na prekážku. Umocňuje alebo vyrušuje vás niekedy prostredie?
Poznám barcelonský Palau, je to prekrásna budova. Mne prostredie zážitok umocňuje, presne ako hovoríte. Práve to je účel týchto priestorov. Mňa to rozhodne nerozhádže, sústredím sa na to, čo robím. Keď počúvam alebo aj keď hrám, väčšinou zavriem oči a sústredím sa len na sluchový vnem. Samozrejme, ako klaviristka úplne zavrieť oči nemôžem, lebo musím sledovať, čo hrám. Je to, ako keď pozeráte do prázdna – máte otvorené oči, ale nevidíte, čo je pred vami. Takže prostredie ma neruší, naopak, inšpiruje ma. V nádherných sálach sa človek cíti slávnostne naladený, zrelaxovaný a nadšený.

Akým zážitkom je hudba pre vás, Dagmar, a aký zážitok chcete sprostredkovať poslucháčom?
Umenie dokáže človeka zasiahnuť. Hudba je veľakrát bez slov, ale keď človek vojde do kostola, vníma srdcom emóciu toho, čo je nadpozemské, krásne, aj vizuálne. Je až neuveriteľné, aké silné to môže byť. Rada tento zážitok sprostredkúvam ľuďom, lebo mne samej to robí radosť a chcem ju podávať ďalej.

Potrebuje hudba preklad? Zhudobnené básne Róberta Louisa Stevensona ste sa rozhodli divákom predniesť v umeleckom preklade, okrem spevu v recitácii.
Hudba korešponduje so slovom. Keď je báseň smutná, je taká aj hudba. Keď je o tragickej láske, i hudba bude tragická. Znamená to, že poslucháč môže pochopiť aj bez slov, o čom asi pieseň je, ale slová mu to ešte viac potvrdia. Zážitok so slovom nášho básnika a recitátora Igora Grossmana je nevšedný a silný.

Je autor Piesní cestovateľa Vaughan Williams vašou srdcovkou?
Je jednou z mojich srdcoviek, rozhodne srdcovkou z anglických skladateľov. Je to bežne interpretovaný autor v Európe, žiaľ, u nás na Slovensku príliš nie. Zoznámila som sa s ním hneď, ako som začala študovať v Británii a očaril ma. Osobnostne mi jeho tvorba tak sedela, že keď som ho niekde hrala, hneď sa ma profesori pýtali, či ho poznám. Rozumela som mu srdcom, aj keď som ho nikdy predtým nehrala.

A kto je vašou najväčšou srdcovkou?
Pre mňa a mnohých klaviristov je to Sergej Rachmaninov a jeho veľká ruská duša. Rachmaninova objavili ešte ako študenta. Spolu s vtedy už známym Čajkovským sa jeho prvá opera – jednoaktovka Aleko hrala v moskovskom Boľšom teatre už po piatich mesiacoch od napísania. Bol to majster, jeho harmónie, jeho kompozičné postupy sú originálne, jeho hudba je mimoriadne krásna a nadčasová.

Akých majstrov ste pozvali počas tohto leta na festival?
Najväčšou hviezdou je mladý operný spevák Peter Kellner, jedna z najvýnimočnejších osobností slovenského vokálneho umenia. Sólista Viedenskej štátnej opery, ktorý sa v budúcej sezóne vráti na slávne operné dosky Royal Opera House Covent Garden v Londýne. Byť sólistom vo Viedenskej štátnej opere je naozaj veľká vec. Znamená to, že nevystupuje iba ako hosť, ale nastálo počas celej sezóny, pričom stvárňuje hlavné postavy opier. Je to významná pozícia. Peter Kellner má 29 rokov, čo je pre umelca ten najproduktívnejší vek. Pamätám si, že som mala asi toľko, keď som odchádzala do Británie. Hudobník je na vrchole svojich síl, je už profesionálom a stále má chuť cvičiť.
Na festival ARTIS sa snažím pozývať vynikajúcich slovenských umelcov, ktorých nemáme často možnosť počuť na Slovensku, lebo pôsobia v cudzine. Teší ma, ak napredujú.

Držíme vám palce a sme vám za to vďační. Na čo sa môžeme tešiť po skončení letného ARTISu?
Chystáte už niečo na Vianoce?
Áno, hoci to dosť závisí aj od peňazí. My hudobníci, tak ako farári, máme počas Vianoc to najintenzívnejšie obdobie. Vtedy môžeme ľuďom spríjemniť tento najčarovnejší čas. Je to náš údel, ale robíme to s radosťou, veď preto sme sa na hudobnú dráhu dali. Vianočné a novoročné koncerty sú krásne, ak sa konajú v chrámoch a ja dúfam a verím, že sa nám opäť podarí spolupracovať aj s evanjelickým Chrámom Svätej Trojice v Prešove.

Za rozhovor ďakuje a skvelých poslucháčov s otvoreným srdcom želá Soňa Grestyová

hudba | evanjelický východ 08/2019 | 33,34