Boris Lenko
Boris Lenko (akordeón, SK), absolvent žilinského Konzervatória (Anton Pittner) a Vysokej školy múzických umení (Marta Szökeová) začal medzinárodnú kariéru úspechmi na súťažiach, najmä víťazstvom v Andrezieux-Boutheon r. 1987.V 90. rokoch sa už zaradil medzi etablovaných slovenských interpretov, s pravidelnou koncertnou a nahrávacou činnosťou.
Boris Lenko predstavuje vzácny typ všestranného hudobníka so záberom od klasického repertoáru, súčasnej vážnej hudby, cez rôzne crossoverové projekty (Požoň sentimentál, Phurikane giľa, ALEA, Chassidic Songs) až po jazz (Triango). Do akordeónového repertoáru vniesol v slovenskom kontexte viaceré novátorské prvky, najmä uvádzaním diel významných osobností povojnovej americkej a európskej scény (J. Zorn, M. Kagel, M. Lindberg, G. Klucevsek, L. v Vierk, L. Berio, M. Sørensen) či premiérovaním a iniciovaním nových slovenských diel (J. Beneš, P. Zagar, M. Burlas, P. Machajdík, I. Zeljenka, I. Szeghy, M. Piaček, J. Iršai, Ľ. Burgr, L. Kupkovič…)
Pravidelne vystupuje na festivaloch súčasnej hudby – na Večeroch novej hudby a festivale Melos-Étos. V r. 2001 mal ako prvý akordeonista v histórii Bratislavských hudobných slávností celovečerný recitál. O rok neskôr sa predstavil na prominentnom festivale súčasnej hudby Varšavská jeseň. Boris Lenko sa stal priekopníkom uvádzania diel A. Piazzollu na Slovensku, r. 2001 založil komorný súbor ALEA (akordeón, husle, klavír, kontrabas), sústreďujúci sa na interpretáciu Piazzollovej hudby. Lenkovo očarenie argentínskym tangom má v posledných rokoch vyústenie aj v spolupráci s Petrom Breinerom v mimoriadne úspešnom projekte Triango.
Boris Lenko sa venuje aj vlastnej tvorbe. Pedagogicky pôsobí ako docent na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Žije v Mníchove a v Bratislave.